Daňová sústava po EÚ

Autor: Matúš Vagaský | 27.12.2012 o 9:30 | (upravené 27.12.2012 o 9:40) Karma článku: 5,58 | Prečítané:  905x

Je čas sviatočný a asi mi už preskočilo. Nie že by mi to nedalo spávať, ale chuti do štedrej večeri to tiež nepridalo. Zamýšľam sa nad daňami a nie je to prechodné. Zrejme to bude choroba z povolania, na pn-ku to ale nie je. Hneď objasním.

Hovorí sa, že na svete sú isté len dve veci. Určite budete súhlasiť, že keď už musia byť veci povinné, tak hlavne rýchlo a bezbolestne. To, čo ale máme v daňovom systéme je podľa môjho názoru už na pol cesty k stredovekému mučeniu. Prepáčte za výraz v tento krásny čas.

Nemá to logiku, aby si už obyčajný človek nevedel bez pomoci vypočítať a zaplatiť daň. Dnes už pomaly na všetko treba poradcu, dokonca aj daňový poradca sa potrebuje hockedy poradiť. Veď je to nonsense, aby sa sadzba dane z pridanej hodnoty hľadala niekde na konci zákona zastrčená v prechodných ustanoveniach, odkiaľ citujem § 85j: „V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane.".

Aj vy si myslíte, že to už prekračuje hranice normálnosti? Skôr či neskôr bude treba s tým niečo robiť. Ak zamietnem myšlienku povinného daňového predmetu už na základných školách, napadá mi len jedna možnosť, a to kompletne preorať celú daňovú sústavu, ako roľník preoráva pôdu na jar. Kto sa venuje hlbšie daniam, určite ma chápe. Nestačí študovať zákony, akoby ich nebolo dosť, treba sa orientovať v smerniciach EÚ, nariadeniach, usmerneniach, pokynoch, študovať rozsudky slovenské, európske, atď. Zabijete pol dňa s jednou daňovou otázkou a nič ste neurobili. A ak by ste sa náhodou v rámci poslednej možnosti odhodlali podať dopyt na správcu dane, neraz budete veľmi prekvapení odpoveďou. Nemám im to za zlé, veď kto sa má v tom vyznať.

A ako čerešničku na torte pripomeniem, že neznalosť zákonov neospravedlňuje. Hlavne, že máme právny štát. Nie som taký typ, ale občas ma to vie vyviesť z miery, no na pn-ku to stále nie je.

Pýtam sa preto, kto má úžitok z komplikovaných daní? Ak má byť daňový systém komplikovaný, predpokladal by som, že na druhej strane bude vyvážený niečim pozitívnym... Dosť ale bolo kritiky. Prehadzujem stranu a skúšam to odznova.

Je čas sviatočný a ja mám nutkanie spísať všetko čo mi už nejaký čas chodí hlavou. Výsledkom je krátka prezentácia, ktorú prikladám. Nazval som ju: „Daňová sústava po EÚ". Prečo práve po EÚ by som nechcel v tejto chvíli rozoberať. Nová daňová sústava nie je síce dielom ekonóma oceneného nobelovou cenou, ale ani roľníka. Vychádza z kompletne preoraného systému zdanenia v SR pri rešpektovaní základnej myšlienky, a to že menej je niekedy viac. Daňová sústava po EÚ je založená na určitých zásadách, pričom nádej vkladám aj do ich dlhodobých pozitívnych synergických efektov na národnom hospodárstve.

Jednoduchosť

Človek by sa mal stále vzdelávať. Študovať daňové zákony, usmernenia, pokyny a kadečo podobné sa však z určitého pohľadu javí ako tlačenie fúrika bez kolesa len kvôli tomu, že ho niekto múdry vymyslel. Podobne beriem aj časovo a finančne náročné vykladanie daňových zákonov a spravovanie daní ako umelý dôsledok spleti komplikovaných zákonov produkovaných zákonodarcami bez hlbšieho zmyslu a potreby vôbec. Svet je aj bez toho dosť komplikovaný. Jednoducho, čím menej budeme tráviť času a vynakladať peňazí na výpočet daní, tým viac času a peňazí ostane na veci, ktoré posúvajú spoločnosť ďalej. Nepoznám žiadneho účtovníka, audítora ani právnika, ktorý by nemal dosť inej roboty. Načo im komplikovať život ešte aj s daňami.

foto: DS_Slide1.JPG

Rovnosť

Už rovná daň v minulosti naznačila, kadiaľ by sa mal daňový systém asi uberať. Prikláňam sa k názoru, že čím menej diskriminujúci bude systém, tým lepšie. Navrhujem preto pre pokoj všetkých zúčastnených nezdaňovať na úrovni fyzických osôb ich príjmy, ale ich hlavu. Správne, fyzická osoba by platila dane podľa počtu hláv, ktoré má. Človek s polovicou hlavy, a teda aj rozumu, by samozrejme platil polovičnú daň. Veď aj Slnko svieti rovnako na každého z nás, spieva Ego. Áno, viem a nechcem byť krutý k určitej skupine odkázaných ľudí, vždy som bol sociálne orientovaný, ale sociálne veci patria do sociálnej politiky a nie daňovej.

Motivácia

Táto zásada čiastočne súvisí so zásadou rovnosti. Človeka, ktorý chce pracovať, jednoducho netreba motivovať. Stačí nedemotivovať napríklad milionárskou daňou. Ostatných zrejme motivovať treba. Pri existencii fixnej dane na hlavu alebo minimálnej dane z podnikania sa v podstate každé navyše zarobené euro pripíše k dobru, a tak systém pôsobí motivačne. Zdaňovanie obratu z podnikania na rozdiel od zdaňovania zisku nie len že motivuje viac vyrábať, ale aj efektívnejšie vyrábať. Netreba zabúdať aj na pozitívny vplyv jednoduchého a transparentného daňového systému na zahraničné investície. V jednoduchosti je proste krása.

foto: DS_Slide2.JPG

Osobná zodpovednosť

Každý by mal niesť zodpovednosť za svoje činy. Dokonca v definícii podnikania sa hovorí o sústavnej činnosti na vlastnú zodpovednosť. Ak niekto vykazuje permanentné daňové straty, niečo nie je v poriadku. Načo je dobré také podnikanie? Neschopnosť jedného, ak za tým nie je niečo iné, sa potom prenáša na iných (napr. veriteľov) a vôbec na celú ekonomiku. No práve kvôli možnosti daňovo umorovať straty až sedem rokov sú tieto spoločnosti v kurze. Ak sa fyzická osoba zadlží, zoberú jej aj strechu nad hlavou. Za eseročku zaplatia iní. Zisk a riziko už dnes nejde ruka v ruke ako kedysi a súčasný daňový systém to potvrdzuje.

Fiškálna zodpovednosť

Daňové úniky sú klasickým problémom pri všetkých daniach a niet sa čomu diviť. Daňový systém založený na priznávaní daní buď počíta, že bude správca dane detailne kontrolovať každé priznanie, alebo že sú všetci daňovníci svätí. Rád by som tomu veril, ale ten, kto vymyslel nadmerné odpočty DPH, či zahŕňanie výdavkov do základu dane musel byť o tom presvedčený. No zjavne ani toto nebolo na pn-ku. Odhadom asi 90% času pri príprave daňového priznania k dani z príjmov PO sa strávi s posudzovaním daňových výdavkov. Celkom zbytočne. Je jasné, že ak by každý platil dane tak ako má, daňové zaťaženie na jednu zodpovednú osobu by mohlo byť podstatne nižšie. Jednoducho veľká skupina ľudí dopláca na tú menšiu. Nehovoriac o verejnom dlhu, ktorý, ako sa zdá, zatiaľ ešte stále nezaujíma širšiu verejnosť. Pripomína mi to heslo: „kto nekradne, okráda svoju rodinu".

foto: DS_Slide3.JPG

Čo dodať? Ak si pozorne preštudujete priloženú prezentáciu vrátane jej číselnej časti, môže Vám pri porovnaní daňových sústav napadnúť viacero otázok, či ďalšie výhody alebo aj nevýhody Daňovej sústavy po EÚ. Skúste sa prosím nad tým chvíľu zamyslieť, či je všetko s kostolným poriadkom.

Ak vás zaujal Daňový systém po EÚ alebo by ste ho akokoľvek doplnili, rád si prečítam pripomienky a prípadne aj zapracujem. Pretože viac hláv, viac rozumu. Neočakávam však, že by sa týmto článkom malo niečo zmeniť. Pre dôvody netreba ďaleko chodiť. Majte teda prosím dostatok pochopenia s vyslovenou myšlienkou snívajúceho človeka. Som za racionalizáciu zdaňovania, to je celé.

Pekné sviatky všetkým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?